Mýty o slovenskom školstve (VIII): Slovensko prijíma dostatok zahraničných vysokoškolákov, vysokoškolských učiteľov a vedcov

Pri tomto mýte je zaujímavé, že mu veria ľudia, ktorí majú priamu skúsenosť s VŠ prostredím. Mali by teda poznať situáciu ohľadom prijímania zahraničných vysokoškolákov a zahraničných vedecko-pedagogických pracovníkov. Z pohľadu vzdelania je, ako to vyplynulo z prieskumu projektu To dá rozum, tento mýtus najrozšírenejší medzi VŠ vzdelanými ľuďmi (54,5 %) a z pohľadu zamestnania je veľmi rozšírený aj u tvorivých odborných pracovníkov (53,3 %) a to najviac po odborných pracovníkoch a úradníkoch (55,5 %).

Na Slovensku máme takmer 14 000 pedagogických a vedeckých pracovníkov na VŠ a z nich je len zhruba 840 pracovníkov s iným ako slovenským občianstvom, čiže 6 %¹. Významné zahraničné univerzity majú oveľa vyšší počet akademikov zo zahraničia, čo potvrdzuje aj prestížny rebríček QS World University Rankings². Podľa tohto rebríčka má 10 najlepších škôla (MIT – Massachusetts Institute of Technology, Stanford, Harvard, Cambridge, Caltech, Oxford, UCL, ETH Zurich, Imperial College London, University of Chicago) v priemere takmer 50 % pedagógov zo zahraničia, pričom ôsmy EHT Zürich ich má niečo cez 76 %. Rovnako zaostávame aj v počte zahraničných študentov na našich univerzitách, keď v roku 2013 u nás tvorili len 4,9 % študentskej populácie zatiaľ, čo priemer v OECD bol 9 %³.

Nízka miera internacionalizácie našich VŠ je problém. Zahraniční akademici totiž predstavujú prepojenie s vedou na medzinárodnej úrovni, ktorá u nás chýba. Študenti, ktorí prichádzajú zo zahraničia môžu skvalitniť výučbu pre svojich kolegov. Bývajú aktívnejší a podnikavejší, čo  sú vlastnosti, ktoré ich viedli k štúdiu v zahraničí. Zároveň svojich spolužiakov vystavujú ako multikultúrnemu a multinárodnému prostrediu, tak aj cudziemu jazyku (zväčša angličtine), čo sú všetko oblasti, ktorých zvládnutie vyžadujú od absolventov vysokých škôl zamestnávatelia, keďže zamestnávatelia sú dnes buď nadnárodnými firmami alebo sa pohybujú na európskom, či svetovom trhu.

Ako ukázala štúdia nemeckej organizácie zaoberajúcej sa mobilitami DAAD o Nemecku, Holandsku, Švajčiarsku, Španielsku a Poľsku a štúdia Masarykovej univerzity o slovenských študentoch v ČR, zahraniční študenti prinášajú so sebou pre hostiteľskú krajinu aj finančné zdroje^4,5. Peniaze zahraniční študenti prinášajú počas štúdia vo forme školného (u nás ak pochádzajú z krajín mimo EÚ alebo ak študujú v inom ako slovenskom jazyku[1]) a vo forme výdavkov na živobytie (od 4800 euro od jedného študenta v Poľsku po 19 500 euro ročne vo Švajčiarsku). Aj výsledky z ČR o ekonomickom prínose slovenských študentov ukazujú vysoké finančné benefity pre prijímajúcu krajinu. V roku 2014 sa ročný ekonomický prínos slovenských študentov pohyboval medzi 649,1 mil. Kč (24 mil. euro) a 1937,7 mil. Kč (72 mil. euro).

Po ukončení štúdia sa absolventi zo zahraničia podieľajú na tvorbe pracovných miest ako dôsledok ich dopytu po nových službách a produktoch. V Nemecku takto podľa DAAD pripadalo 0,3 nového pracovného miesta na zahraničného absolventa a vo Švajčiarsku až 0,34 pracovného miesta. Absolventi VŠ zo zahraničia po zamestnaní sa tiež prispievajú do štátneho rozpočtu daňami (podľa DAAD to bolo ročne od 3800 euro v Poľsku po 22 700 euro v Nemecku). Toto potvrdzuje aj štúdia Masarykovej univerzity, podľa ktorej bol ekonomický prínos zo životných výdajov, daní a odvodov slovenských absolventov pre českú ekonomiku pomerne významný keď v roku 2014 išlo o 525,5 mil. Kč (19 mil. euro), pričom prínos jedného absolventa bol približne 188 970 Kč (7 000 euro).

Treba však poznamenať, že zahraniční absolventi VŠ môžu prispievať prijímajúcej krajine len ak im táto vytvorí podmienky v nej zostať. Slovensko však takouto krajinou nie je, keďže má 34. najhoršou integračnú politikou pre cudzincov z 38 hodnotených krajín vyspelého sveta⁶.

————–
[1] Študenti pochádzajúci z tretích krajín neplatia na Slovensku školné ak študujú študijný program, ktorý je v slovenskom jazyku.

Renáta Králiková, riaditeľka projektu To dá rozum
Stanislav Lukáč, analytik pre oblasť VŠ a VŠ vedy To dá rozum

Zdroje:
(1) Portál VŠ. Register zamestnancov vysokých škôl / Grafy a reporty / Počet zamestnancov VŠ / Štruktúra zamestnancov podľa občianstva. Dostupné na: http://bit.ly/2kaect2 (k 30.12.2016)
(2) QS World University Rankings 2016-2017. Dostupné na: http://bit.ly/2kad5d4
(3) OECD (2015) Education at a glance, tabuľka C4.1
(4) DAAD (2013) The Financial Impact of the Cross-border Student Mobility on the Economy of the Host Country. Prognos AG. Dostupné na: http://bit.ly/2ka52wX
(5) Britaňák, J., Chribik, M., Němec, D., Šályová, J., Vrbovský, R. (2015) Náklady a výnosy studia slovenských studentů Masarykovy univerzity a vysokých škol v České republice. Brno: ESF Masarykova univerzita. Dostupné na: http://bit.ly/2ka9wna
(6) MIPEX (2015) Migrant Integration Policy Index 2015 – Slovakia. Dostupné na: http://www.mipex.eu/slovakia