Mýty o slovenskom školstve (V): Na vysokú školu sa dnes dostane každý, kto chce

Na vysokú školu sa na Slovensku dostane dnes každý, kto chce. Tomuto mýtu verí takmer 71 % Slovákov. Zaujímavé je, že mu podľa zistení agentúry Focus verí veľká časť ľudí so základným vzdelaním (65,5 %) a so stredoškolským vzdelaním bez maturity (69 %). Toto sú ľudia ktorých deti majú, podľa zistení OECD, len minimálnu šancu získať VŠ vzdelanie. Konkrétne na Slovensku len 5 % detí, ktorých rodičia mali nižšie ako úplné stredné vzdelanie absolvuje vysokú školu. Inými slovami, je povšimnutia hodné, že ľudia, ktorých deti VŠ vzdelanie nedosiahnu, si myslia, že na VŠ sa dostane každý.

Na Slovensku je, v porovnaní s vyspelými štátmi, možnosť študovať na vysokej škole významne podmienená stupňom dosiahnutého vzdelania rodičov¹. Priložený graf zo  štúdie OECD ukazuje, že spolu s Českou republikou máme v rámci členských krajín OECD najnižšiu sociálnu mobilitu vo vzdelávaní. Pozitívna medzigeneračná mobilita  sa prejavuje tak, že deti dosahujú vyššie vzdelanie než majú ich rodičia. V slovenských podmienkach, žiaľ, nemôžeme hovoriť o optimistických číslach, pretože ak rodičia nemajú ukončené vysokoškolské vzdelanie znamená to, že ich dieťa po ukončení strednej školy vo väčšine prípadov tiež nezíska vysokoškolský diplom.

Problém nízkej sociálnej mobility má významný dopad najmä na rodiny s nízkym sociálno-ekonomickým postavením v spoločnosti, kde veľkú časť tejto skupiny tvoria Rómovia, z ktorých len absolútna menšina má vysokoškolské vzdelanie. Tento negatívny trend je posilnený aj faktom, že rómske deti sú u nás častejšie než iné deti umiestňované do špeciálnych škôl či tried. Friedman a kol. (2009) vo svojej štúdii zistili, že rómski žiaci tvoria 60% všetkých žiakov v špeciálnych školách a až 86% žiakov v špeciálnych triedach.³ Týmto sú šance na získanie vysokoškolského vzdelania u Rómov značne limitované, keďže zaradenie do špeciálnej školy či triedy neposkytuje deťom možnosť získať vzdelanie nevyhnutné pre prijatie na vysokú školu. Toto potvrdzujú aj čísla, podľa ktorých len niečo okolo 1% Rómov má vysokoškolské vzdelanie, zatiaľ čo až 14% slovenských mužov a viac ako 15% slovenských žien úspešne ukončilo vysokú školu.⁴

Nízka miera dosiahnutého VŠ vzdelania u Rómov má pravdepodobne viac príčin. Jednou z hlavných príčin je, že keďže ide častokrát o chudobné rodiny, nie je priestor na to, aby rodičia deti živili až do 20 a viac rokov. V nadväznosti na obdobnú situáciu je vytváraný tlak na to, aby si tieto deti zarobili na seba čo najskôr, prípadne pomohli aj svojej rodine. Tieto rodiny tiež nemajú dostatočné finančné možnosti na to, aby svojmu dieťaťu zaplatili aktivity, ktoré by mu mohli pomôcť v konkurencii s inými deťmi. Napríklad jazykový kurz vedúci k naučeniu sa cudzieho jazyka alebo doučovanie v predmete, ktoré dieťa horšie zvláda. Zároveň, pokiaľ rodičia nemajú VŠ vzdelanie, nie sú pre deti vzorom v dosahovaní vysokoškolského vzdelania. Netreba zabúdať ani na ďalšie, nemenej dôležité príčiny. Sú to nízke očakávania učiteľov, rodičov, rovesníkov a v podstate celej spoločnosti od rómskych žiakov o tom, aké najvyššie vzdelanie by mohli dosiahnuť. Tieto nízke očakávania si samotné rómske deti často internalizujú, resp. sa s nimi podvedome stotožnia a prežijú v nich celý život bez toho, aby im vôbec napadlo chcieť od života viac.

Otázka nedostupnosti štúdia na vysokej škole pre Rómov je veľmi dôležitá aj vzhľadom na demografické trendy, v rámci ktorých sa bude zvyšovať podiel rómskeho obyvateľstva na Slovensku (v súčasnosti 7,6 – 8%, v roku 2030 predpoklad 9,8 – 11,4%), no zároveň bude výrazne klesať podiel všetkých mladých ľudí na Slovensku vo veku od 20 do 44 rokov (z takmer 2 100 000 v roku 2012 na menej ako 1 700 000 v roku 2030)^5,6. Rastúci podiel rómskej populácie, ktorá má horšie podmienky pre dosiahnutie vysokoškolského vzdelania môže v budúcnosti ešte prehĺbiť mrhanie ľudským kapitálom u veľkej časti populácie (Rómov) a nedostatok kvalifikovaných, vysokoškolsky vzdelaných ľudí.

Renáta Králiková, riaditeľka projektu To dá rozum
Stanislav Lukáč, analytik vysokého školstva

Zdroje:
(1) OECD. (2015).  Education at a glance, tabuľka A4.1. Dostupné na: http://www.oecd-ilibrary.org/education/education-at-a-glance-2015/indicator-a4-to-what-extent-does-parents-education-influence-their-children-s-educational-attainment_eag-2015-10-en
(2) Salner, A., a kol. (2004). Rómske deti v slovenskom školstve. Bratislava: Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť. Dostupné na: http://www.iz.sk/download-files/sk/sgi-2004-romske-deti_v-sk-skolstve-www.pdf
(3) Friedman, E., Gallová Kriglerová, E., Kubánová, M., a Slosiarik, M. (2009).  Škola ako geto: Systematické nadmerné zastúpenie Rómov v špeciálnom vzdelávaní na Slovensku. Bratislava: Roma Education Fund.
(4) Štatistický úrad SR. (2011). Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011, tabuľka 157A. Dostupné na: https://census2011.statistics.sk/tabulky.html
(5) Šprocha, B. (2014). Reprodukcia rómskeho obyvateľstva na Slovensku a prognóza jeho populačného vývoja. Bratislava: Prognostický ústav SAV.. Dostupné na http://www.infostat.sk/vdc/pdf/Romovia.pdf
(6) Bleha, B.,  Šprocha, B., a Vaňo, B. (2013). Prognóza populačného vývoja Slovenskej republiky do roku 2060. Bratislava: INFOSTAT – Výskumné demografické centrum. Dostupné na: http://www.infostat.sk/vdc/pdf/Prognoza2060.pdf