Ani na Marse, ani pod vodou
Pomerne majetný americký občan menom Victor Vescovo má ako koníčka potápanie do maximálnych hĺbok v ponorke, ktorú si s bandou nadšencov vybudoval. Rozhodol sa, že sa potopí na piatich najhlbších miestach v piatich oceánoch, čo sa mu neuveriteľne podarilo. Keď sa potopil v Jávskej priekope v Indickom oceáne do hĺbky asi 11 kilometrov, kde už prakticky neexistuje takmer nijaký život, pozrel sa cez okienko a na dne uvidel plastové vrecúško. Na dne Portorickej priekopy zase uvidel plechovku od koly. Údajne nie je ďaleko doba, keď celková hmotnosť plastu v oceáne bude vyššia ako hmotnosť všetkých rýb.
Uprostred globálnej katastrofy a začínajúcej revolúcie vypustili Američania súkromnú raketu. Slovenské internety zareagovali vášnivou hádkou medzi prívržencami vedeckého pokroku a zástancami morálnej filozofie účelného altruizmu Petra Singera (aj keď si nie som istý, či o tom vedia), ktorý tvrdí, že ľudstvom vytvárané bohatstvo treba primárne venovať na charitu a boj s globálnou chudobou. Zástancovia raketizmu zase tvrdia, že aj keď to možno nemá okamžitý praktický výsledok, výskum a pokrok v tejto oblasti sa neskôr využije aj v ďalších odboroch a môže tak napríklad prispieť k predĺženiu ľudského života. A to už je predsa niečo, keď sa dnes pokojne dožívame 90 až 100 rokov, to nebývalo.
V katolíckej omši sa niekto sťažuje, pred asi dvetisíc rokmi, že nebo i zem sú preplnené. Mal by vidieť tú tlačenicu teraz. Čím viac sa bude dlhovekosť predlžovať, tým budú plnšie starobince (v ktorých sa pri pandémii masovo umiera) a nemocnice a bude sa zvyšovať počet ľudí, ktorí ani netušia, že existujú, ale zato ich rodiny majú plné ruky práce. Takmer každý piaty človek nad 65 a každý tretí nad 85 rokov má nejakú formu demencie, najčastejšie Alzheimer. Náklady na liečenie stúpajú. Dôchodky sa budú vyplácať čoraz dlhšie a peňazí na ne bude čoraz menej.
Jedna z najlepších vecí, čo sa počas pandémie na Slovensku stala, je „Kto pomôže Slovensku“. Ľudia sa dali dohromady, zohnali sponzorov, vyzbierali kopec peňazí, nakúpili obrovské množstvo rúšok, respirátorov, ochranných oblekov, rukavíc, teplomerov, dezinfekcie, žiaričov a čističov a ešte neviem čoho a osobne to poroznášali zdravotníkom a ľudom v prvej línii po Slovensku. Len tak, sami, bez Singera i bez duchov. Lebo si mysleli, že to bude dobré.
