Bolestivý pocit opustenosti – o špecifikách Ameriky v karanténe
Začnem dobrými správami. Po 25 dňoch sa do nášho domu vrátilo kúrenie a teplá voda. K šťastiu stačí málo. Keď má človek teplú vodu, ani nedostatok toaletného papiera nevadí.
Ďalšia pozitívna správa je, že každý večer Newyorčania oslavujú obetavú prácu zdravotníkov a iných nevyhnutných povolaní potleskom z otvorených okien. Keďže je to New York, má to špecifiká – z prejavu vďaky sa stala súťaž o najhlasnejšieho občana, takže od siedmej do štvrť na osem prebieha kakofonický blázinec. Veľmi obľúbené sú kravské zvonce (more cow bell!), trúbky a saxofóny (na ktoré hrajú ľudia, ktorí ich držia v ruke prvý raz v živote) a včera sa na našej ulici pripojil amatérsky gitarista na vyboostrovanej gitare z najmenej 2000-wattovej aparatúry.
Dnes to prebiehalo rovnako a po ukončení sa po West End Avenue prehnala kolóna asi 500-členného biker gangu. Ako som sa dočítal, išli z kamošovho pohrebu v Queens. Pohreb sa dvaja policajti pokúšali podľa platných nariadení rozohnať,
